Čo dokážu zanedbané tepny?

Viac ako 10 rokov chodíme partia štyroch kamarátov každú prvú stredu v mesiaci posedieť pri pivku, prebrať ako ide život, čo v práci, čo doma ... Skrátka chlapi potrebujú byť z času na čas sami so sebou (Aj chlapi majú svoje dni). Je až zvláštne, že počas tejto doby nikto z nás nevynechal ani jedno stretko. Až teraz.

Sedím v poloprázdnej pivárni, kamaráti už 15 minút meškajú. Vezmem telefón a volám Petrovi: „Prosím ťa, kde si?“ Z telefónu sa ozvala nadávka a počujem Petra: „Čakám na inštalatéra. Praskla mi stúpačka. Všade je voda. Než som zavrel hlavný uzáver, voda bola dve poschodia pod nami. Môžem ti povedať, je to horor!“ Využil som Petrovo nadýchnutie a opýtal sa: „Ako je to možné? Veď si nedávno vravel, že ste pred tromi rokmi kompletne menili všetky stúpačky v dome?“ Opäť sa ozvalo hrešenie: „To máš pravdu. Šetrili sme na materiáli. Veď to poznáš, cena vraj rozhoduje. Márne som ostatných vlastníkov presviedčal, že máme použiť to najlepšie, čo je možné dostať na trhu. Vraj trubka ako trubka. A tu je výsledok. Ako som si zistil v ďalších vchodoch, dnes je to už štvrtýkrát za tri tie roky od výmeny. Hold, lacno kúpené, draho predané. Ospravedlň ma dnes u chalanov, nabudúce určite prídem.“

Smutne som stlačil tlačidlo s červeným telefónom a odpil si z pomaly vetrajúceho piva. Vzápätí vytáčam Jara. A to doslova. „Človeče, ty si vieš vybrať čas na telefón! Horíme! Nie pre pravdu a lásku, byt nám horí! Hasiči už to majú pod kontrolou, ale ten dym, smrad a neporiadok, to je hrôza. Pýtam sa ho: „Ako sa to stalo?“ „Ani sa nepýtaj. Sused pod nami si kúpil novú umývačku riadu. Zapol ju a prišiel sa k nám pochváliť, že nenávidené umývanie riadu sa stalo jeho obľúbenou činnosťou, lebo ako povedal stroje pracujú za nás. A že sa musím na ten zázrak techniky prísť pozrieť. Chcel som mu urobiť radosť a tak som šiel. Už na chodbe nás zarazil taký zvláštny zápach. Ako keď sa pripravuje nejaké exotické jedlo alebo ako keď pripečieš buchty. Ale nebolo to ani Kung-pao, ani ovocný koláč. Po otvorení dverí susedovho bytu sa na nás vyvalil hustý dym, cez ktorý bol vidieť plameň ohňa z kuchyne. Na chodbe žiadny hasiaci prístroj. Než prišli hasiči, mali sme oheň cez inštalačnú šachtu aj u nás v byte. To už našťastie prišli hasiči. Oheň zlikvidovali v priebehu chvíľky. Takže teraz už len upratujeme.“

Po chvíli, kedy som vstrebával Jarove informácie som sa opýtal: „Ten tvoj sused, mal na umývačku urobený samostatný okruh s ističom? Hm... Asi nemal. A rozvody elektriny v bytovom jadre? Aha hliník v umakarte. A šrauby v zásuvke? Nekontroloval, nedoťahoval, rozumiem. A, ... že sa už nemám tak hlúpo vypytovať? Fajn, posledná otázka. V inštalačnej šachte ste protipožiarny uzáver tiež nemali. Dobre, tak sa drž a snáď sa stretneme nabudúce.“

Prehltol som na sucho, lebo čašník sa s ďalším pivom nejako oneskoril. Nemal som odvahu volať ešte Tomášovi. V tom sa rozozvučal môj telefón, volá Tomáš: „Ahoj, prosím ťa, ospravedlň ma u chalanov. Trčím u nás v dome vo výťahu a nemôžem von. Už som volal aspoň desaťkrát na servisné číslo a stále to nikto neberie. Aká obojstranná komunikácia? V našom výťahu z roku 1972? My sme radi, že tento starček ešte jazdí. Teda, pokiaľ jazdí. Že sa s nami trasie každú jazdu, na to sme si už zvykli. Že uvezie len troch ľudí a skôr tých chudších, ku ktorým rozhodne nepatrím, tak to tiež. Samozrejme náš problém je, že sa do kabíny nevojde kočík. Žena si ho musí nechať na chodbe pred výťahom, vyjsť hore s malým a ja potom musím vyniesť kočiar do 6. poschodia. Počkaj, vyzerá to, že už ma idú vyslobodiť. Ale dnes to už nestíham, takže zase o mesiac.“

Práve, keď som sa cítil ako smädný v púšti, prišiel zamračený čašník s pivom. „Čo sa vám stalo pán vrchný, netvárite sa veľmi veselo.“ Keby pohľad zabíjal, tak som v tú sekundu mŕtvy. Čašníkov hnev bol nepochybný. „Prišiel k nám domov nejaký revizák na plyn. A že vraj máme šraubované spoje rúr na plyn, že je to zlé, že nám ten plyn uniká a že to budeme musieť komplet celé vymeniť. A Keď to neurobíme rýchlo, tak nebudeme môcť začať kúriť v kotli. Toľko rokov to nevadilo a teraz zrazu... Ako dlho máte plyn? Počkajte, to bolo krátko po narodení druhého syna, teraz má 29 rokov, takže nejakých 28. Hej, pôvodné rozvody. Pôvodný kotol. Ale máme vyvložkovaný komín plechovou rúrou! Počujte, vy ste nejaký chytrý! Na čo kondenzačný kotol, veď ten je ďaleko drahší než obyčajný. Naviac nový rozvod plynu, zváraný. Čože, znovu vložkovať a v nereze? Kde na to máme vziať peniaze. Vo fonde opráv nič nemáme. Koľko tam platíme? Ja neviem, asi 0,50€? Pane, viete koľko by som musel rozniesť pív a gulášov, aby som na to zarobil? To radšej dožijeme s tým starým kotlom. Ibaže by nám na to niekto prispel, nejaká dotácia by sa hodila. Neviete o niečom? Neviete, tak vidíte. Platíte? Tak to máme tri pivká, spolu 4,50€. Ďakujem a príďte zas.“

Tak toto stredajšie posedenie s kamarátmi sa naozaj nepodarilo. Jesť a piť by človek nemal sám, naviac všetky tie problémy. Ešteže u nás v dome máme všetko hotové. Máme zateplené, vymenená okná, vstupné dvere, opravené balkóny, novú izoláciu strechy, minulý rok bola generálka výťahu a tento rok sme vymenili všetky rozvody vody a kanalizácie. Skrátka, dom ako zo škatuľky. Už sa teším ako prídem domov, ľahnem si do spálne a prečítam si tú novú knižku, ktorú som dostal od detí. V tú chvíľu som sa zarazil. Áno, máme vymenené zvody odpadov. Za pôvodné osinkocemenové, ktoré síce dobre tlmia zvuk, ale nesú so sebou riziko vzniku rakoviny, sme si nechali inštalovať krásne, ľahké oranžové rúry. Od tej chvíle viem o každom spláchnutí, ktoré urobí ktokoľvek nad nami. Bývame na prízemí, dom má 12 poschodí. No nič, vezmem si štuple do uší a pôjdem si čítať. Dobrú noc.

Všetky postavy, budovy a situácie sú vymyslené. Pokiaľ vám niekoho alebo niečo pripomínajú, nebude to asi náhoda, že?

Autor:

Ing. Vladislav Hrdlička
Pro náš dům, z. s.